• Trieda MRAVČEKY

      p. učiteľka: Mgr. Ivana Pongrácz

      p. učiteľka: Mgr. Karmen Poláčková

       

      Triedny projekt: "Zvedavý mravček spoznáva svet"

      Cieľ projektu: Rozvíjanie praktických zručností v prírodovednom bádaní a rozvíjanie prírodovednej a technickej gramotnosti. Vzbudzovanie a prehlbovanie záujmu o prírodovedné a technické javy každodenného života. Prebúdzanie a podporovanie zvedavosti a vzťahu k vede a technike.

      (detské jednoduché pokusy, pozorovania, výskumy, objavy)

       

      V triede Mravčeky bude realizovaná: Hejného metóda sa radí medzi tzv. konštruktivistické prístupy k vyučovaniu, ktoré sa v rôznych obmenách používajú aj v zahraničí. Ich podstatou je, že matematické pojmy, vzťahy a postupy si žiaci odhaľujú (konštruujú) sami.

      12 princípov Hejného metódy:
       

      1. Budovanie schém


      Ide o prepojenie znalostí známeho prostredia. Deti disponujú informáciami, ktoré sú v ich vedomí, ale nevedia ich použiť okamžite. Nečakaná otázka vie zaskočiť. Použitím predstavy o predmete, osobe, veci vo svojich myšlienkach potom nájdu správnu odpoveď. 
       

      2. Práca v prostredí


      Ak dieťa pozná prostredie, nerozptyľuje sa neznámym, sústredí sa na príklad. Systém matematických prostredí používa Hejného metóda tak, aby obsahoval všetky štýly a fungovanie detskej mysle. Ak dieťa pochopí princíp fungovania nejakého príkladu, vhodné je ho použiť do rôznych prostredí, čím si učiteľ overí správnosť chápania dieťaťa. Dieťa zistí, že schéma príkladu sa opakuje, len prostredie sa mení…
       

      3. Prelínanie tém


      Informácie sa deťom nepodávajú mechanicky, ale dieťa sa nechá rozmýšľať o daných vedomostiach,  a tie sa mu kedykoľvek vybavia. Neoddeľujeme javy a pojmy, ale pri riešení príkladov používame rôzne stratégie. Dieťa si nakoniec zvolí spôsob, ktorý mu vyhovuje.
       

      4. Podpora a rozvoj osobnosti


      Jednou z hlavných motivácii pri tejto metóde je podpora samostatného uvažovania dieťaťa. Žiaci by nemali zdieľať názory skupiny len preto, lebo ich je väčšina. Deti by mali vedieť argumentovať, diskutovať a vyhodnocovať.
       

      5. Motivácia


      Úlohy, ktoré deti riešia pomocou Hejného metódy, v nich nevyvoláva strach, riešia ich s radosťou. Správna motivácia ide z detí sama od seba. Na riešenia prichádzajú  predovšetkým vďaka sebe a svojej snahe, čo ich motivuje riešiť ťažšie príklady a uvedomujú si radosť z úspechu.
       

      6. Reálne skúsenosti


      Stratégie riešenia príkladov využívajú vlastné skúsenosti detí, a teda dieťa dokáže urobiť  úsudok samo. Napr.: deti šijú obal na kocku, naučia sa tak počítať obsah a obvod.
       

      7. Motivuje ísť ďalej


      Najúčinnejšia motivácia je úspech z radosti. Deti motivuje aj uznanie spolužiakov a učiteľov. Ak sa vám zadarí, máte chuť sa tomu venovať a veríte, že sa vám to podarí opäť.
       

      8. Vlastný poznatok


      Dáte dieťaťu úlohu, v ktorej má k dispozícii tri paličky, no musí zhotoviť štvorec. Skúša, prekladá paličky a zistí, že z troch nevytvorí štvorec. Vytvorí trojuholník. S daným počtom sa iný predmet zhotoviť nedá a tak dieťa na základe úsudku vyriešilo úlohu. Takýmto spôsobom dokáže zistiť schémy na obvod a obsah útvarov.
       

      9. Učiteľ


      Učiteľa si predstavujeme ako prednášajúceho pred tabuľou. Študenti počúvajú, zapisujú si poznámky a tie sa memorujú. Hejného metóda stavia učiteľov do inej pozície. Žiaci v triede spoločne premýšľajú, diskutujú a a učiteľ diskusiu len moderuje. Ich vlastné postrehy a nápady len usmerňuje.
       

      10. Učenie sa z chýb


      Hejného metóda využíva chyby ako prostriedok učenia. Deti si rozanalyzujú nesprávne odpovede, čo ich dovedie k hlbším poznatkom. Tie si rýchlejšie zapamätajú. Pedagógovia  chyby podporujú a nechávajú deti vysvetľovať, ako sa k nesprávnym odpovediam dopracovali.
       

      11.  Primerané výzvy


      Učebnice matematiky, ktoré vytvoril aj profesor Hejný, obsahujú príklady všetkých úrovní. Nájdu sa tam príklady pre šikovnejších, ale aj pre slabších žiakov, ktorí vyriešením jednoduchších úloh predchádzajú pocitu hanby. Učitelia rozdeľujú príklady tak, ako ich žiaci potrebujú.
       

      12. Spolupráca


      Klasickou formou sa vlastne dlho čaká na výsledok na  tabuli. Takto sa riešenie príkladu v triede objaví na základe spolupráce. Žiaci hovoria svoje poznatky a ten, čo pozná odpoveď, ju povie ostatným. Tým sa jeho úloha nekončí – spolužiakom vysvetľuje, ako k výsledku prišiel, odpovedá na ich otázky. Žiaci si budujú poznatky, nad ktorými premýšľajú a dané vedomosti sa nabaľujú.